Tobiáš Masník

(1640 Zem. Kostoľany – 1697 Uhrovec). Študoval na univerzite vo Wittenbergu a v Jene, pôsobil ako rektor v Senici, bol dvorným kaplánom Márie Révayovej – Ostrožičovej. V roku 1674 ho spolu s ďalšími 400 protestantskými kňazmi súdili v Prešporku za údajnú účasť na Vešeléniho sprisahaní proti Habsburgovcom. Obžalovaní, ktorí sa nepodrobili nátlaku a neprestúpili na katolicizmus ani sa nevzdali kňazského úradu, boli na 9 mesiacov uväznení v Leopoldove. Odtiaľ museli putovať peši s okovami na nohách do Neapola na španielske galeje. Masník spolu s druhom Simonidesom sa pokúsili z transportu ujsť, ale boli chytení a uväznení. Po tom, čo ich vykúpil bohatý nemecký obchodník, odišli do Wittenbergu. V roku 1683 sa Masník z Nemecka vrátil a pôsobil ako kazateľ v Ilave a v Uhrovci. Svoje zážitky opísal v diele Vězení a vysvobození T. Masniciusa (1676). Z neskoršej tvorby: Vyvolená boží vinice obnovená (1682), venovaná Révayovcom. Patrí medzi vrcholy slovenskej náboženskej polemickej literatúry. Jazykovedná príručka Zpráva písma slovenského, jak se má dobře psáti, čísti a tisknouti (1696) je jednou z prvých odborných kníh o slovenskom jazyku, gramatike a výslovnosti.