Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Cirkev

Rímsko – katolícka cirkev

Farnosť rímsko – katolíckej cirkvi vznikla v Zemianskych Kostoľanoch dňa 1. 1. 1950. V roku 1999 bola slávnostne otvorená a posvätená nová budova fary.
Kostol sv. Jána Krstiteľa je postavený v r. 1699 – 1701 v pseudorenesančnom ranobarokovom slohu. Má jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria s predstavanou vežou a pristavanou sakristiou Fasáda je hladká s opornými piliermi. Kostol ja obohnaný kamenným múrom s malými nárožnými vežičkami. Hlavný oltár je barokový z roku 1713, prostred je socha sv. Jána Krstiteľa. Bočný oltár Nanebovzatia Panny Márie je barokový, z čias okolo r. 1700. Kazateľnica je baroková, z r. 1752 so sochami Dobrého pastiera a štyroch anjelov. Krstiteľnica je baroková, kamenná z r. 1730.
 

Rímsko katolícka cirkev, farnosť Zemianske Kostoľany, farár Mgr. Marián Holbay

 

Evanjelická a.v. cirkev 

V roku 1734 dostali Zemianske Kostoľany povolenie na stavbu artikulárneho kostola, ktorého posviacka bola v roku 1736. Súčasne s kostolom bola postavená fara i škola.
Kostol ev. a.v. je postavený v barokovom slohu a koncom 18. st. upravený na spôsob tolerančných chrámov. Fasáda má polkruhový vykrojený štít bez veže. Oltár je ranobarokový z konca 17. st. s ušnicovým ornamentom, v nadstavci sú sochy sv. Petra a Pavla apoštolov a Ježiša, na strednom poli obraz sv. Trojice a v predele obraz Poslednej večere. Oltár je postavený pred rokokovou drevenou stenou a dopĺňajú ho štyri rokokové svietniky z pol. 18. st.. Patronátna lavica je z roku 1742. Kazateľnica, krstiteľnica a lavice sú neskorobarokové z konca 17. st. Zvonica – samostatne stojaca neskorobaroková stavba z konca 18. st. Má murovanú spodnú časť a šindľovú ihlanovú strechu. 

Námestná farárka Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Zemianske Kostoľany je Mgr. Blanka Kostelná, kaplánom v cirkevnom zbore je Mgr. Emil Hankovský.


  

ďalšie informácie :    www.ecavprievidza.sk


 

Letný detský tábor

V dňoch 17. až 22. augusta 2015 sa osemnásť detí nášho cirkevného zboru z Prievidze, Zemianskych Kostolian, Koša, Sebedražia, Nitrianskeho Pravna, Malinovej a Novák zúčastnilo na dennom biblickom tábore.

Každý deň sme začínali modlitebným stíšením, potom nasledovali hry a súťaže, kde družstvá “Turisti" a “Horolezci" zbierali body pre svoj tím. Po dobrých výkonoch bolo treba doplniť energiu a vitamíny z ovocnej desiaty. Potom bola besiedka, pozostávajúca z piesní, lekcie, kvízov a učenia zlatého       verša.

Náš tábor mal názov Výstup na vrchol. Vystúpili sme na päť zvláštnych vrchov, o ktorých sa hovorí v Biblii. Na každom z nich sa udiali veci, cez ktoré aj nám Pán Boh hovorí niečo dôležité.

Prvý deň si deti vypočuli príbeh o Abrahámovi a Izákovi, ako spoločne vystupovali na vrch Morija; o tom, ako Pán Boh oslovil Abraháma, aby obetoval svojho syna Izáka. Abrahám preukázal poslušnosť Pánu Bohu, spoliehal sa na Jeho pomoc a namiesto Izáka mohol byť obetovaný baránok. Aplikácia:  Pán Boh skúša svoje deti. V ťažkostiach sa spoliehajme na Božiu pomoc.

Na druhý deň sme vystúpili spolu s Mojžišom na vrch Sinaj. Hovorili sme o tom, ako Izraelci putovali z Egypta do Kanaánu. Bola to dlhá cesta a Pán Boh sa o nich staral, keď ich viedol púšťou a dával im pokrm i vodu. Na vrchu Sinaj dal Pán Boh Mojžišovi dve kamenné dosky s desiatimi prikázaniami. Tieto prikázania platili nielen vtedy pre Izraelcov, ale platia aj dnes pre nás. Aplikácia: Pán Boh hovorí. Dávajme pozor, čo nám hovorí a poslúchajme Ho.

Tretí deň bol cieľom nášho výstupu vrch Karmel. Na tomto vrchu sa dokázala Hospodinova moc. Eliáš vyzval kráľa Achába, aby priviedol na vrch Karmel 450 Baalových kňazov a 400 kňazov Ašéry. Zabili junca, dali ho na kopu dreva a vzývali Baala. Eliáš tiež zabil junca, dal ho na oltár, vykopal okolo jarček, polial junca vodou, až sa jarček naplnil a vzýval meno Hospodinovo. Odrazu padol na oltár Boží oheň a spálil obeť, drevo aj kamene. Oheň bol tak horúci, že dokonca aj voda v jarčeku sa vyparila. Aplikácia: Hospodin je jediný pravý Boh. Nasledujme Ho a vždy Ho poslúchajme.

Na štvrtý deň sme počúvali príbeh, ako Pán Ježiš zavolal svojich učeníkov Petra, Jakuba a Jána, aby sa s ním šli na vrch modliť (vrch Premenenia). Učeníci zaspali a k Pánovi Ježišovi, ktorý sa modlil a Jeho tvár sa skvela ako slnko, prišli Eliáš a Mojžiš. Hovorili spolu o tom čo sa malo stať - o smrti Pána Ježiša na kríži. Keď sa učeníci zobudili, báli sa. Pána Ježiša, Eliáša a Mojžiša zahalil biely oblak, z ktorého sa ozval Boží hlas: “Toto je môj vyvolený Syn, Jeho poslúchajte!" Keď učeníci prezreli, už nebolo ani oblaku, ani Mojžiša, ani Eliáša. Zostal len Pán Ježiš a učeníci už viac nepochybovali, kto je Ježiš. Aplikácia: Pán Ježiš je Boží Syn. Dôverujme Mu, poslúchajme Ho, On nás spasí.

V piaty deň sme kráčali spolu s Pánom Ježišom krížovou cestou až na Golgotu, kde Ho ukrižovali medzi dvoch zločincov. On nevinný vzal na seba hriechy všetkých nás. Aplikácia: Pán Ježiš vzal na seba trest za naše hriechy. Ak uveríme v Neho a poprosíme Ho o odpustenie našich hriechov, budeme mať večný život. Pre toto jediný Boží Syn trpel a zomrel.

Na obed sme chodili do reštaurácie, kde sa o nás veľmi dobre postarali a chutné jedlo rýchlo mizlo z tanierov vedúcich, ale aj detí.

Popoludnia sme venovali tvorivým dielňam, kde deti mohli preukázať svoju šikovnosť, tvorivosť i fantáziu. Menšie deti si vyrobili z roliek od toaletného papiera stojan na perá alebo farbičky; usmievavé záložky do knihy; vyrobili a ozdobili kartónový rám na fotografie a ešte vyšiel čas aj na obrázky zo zažehľovacích koráliek. Staršie deti skladali z farebných papierov kvety, ktoré spájali do rôznych tvarov a vytvárali kvetinové dekorácie. Tiež z novinového papiera točili ruličky, ktoré potom pevne stáčali; vytvorili kolieska rôznej veľkosti a tie zafarbili akrylovou farbou. Tak vznikli podložky pod poháre, alebo spojením koliesok rôznej veľkosti dekorácie na stenu.

Výnimočný bol piaty deň - piatok, keď sme ráno spoločne vlakom odišli do Handlovej. Celé dopoludnie sme mali možnosť športovať v Hutira Relax Clube. Menší mali k dispozícii pieskovisko a preliezkovým hradom a trampolínu, starší si mohli zahrať stolný tenis, minigolf alebo tenis a nakoniec na všetkých čakal bazén. Po dobrom obede sme sa vlakom presunuli do Zemianskych Kostolian. Tu nás čakali dobré koláčiky a len čo sme sa občerstvili, program pokračoval. Aj ten bol výnimočný. Prišiel medzi nás Robo Mikla so svojimi dvomi hudobníkmi, aby nám porozprával svoj životný príbeh, ktorý bol kľukatý. Striedali sa dobré a zlé obdobia, až našiel cestu k Pánu Bohu a jeho život našiel nový rozmer. Svoje rozprávanie striedal piesňami svojho vyznania a nakoniec sme si všetci spoločne ešte zaspievali niektoré piesne z besiedky. Ako poďakovanie sme Robovi darovali detský spevníček “K trónu slávy" s venovaním a našimi podpismi. Rozlúčili sme sa s nádejou, že o rok sa znovu stretneme. A už sa pripravovala večera: vatra a špekáčky. A veru nám všetkým chutilo. Po večeri deti dostali svietiace prsty a o zábavu bolo postarané. Nocovalo sa vo fare na karimatkách v spacákoch.

V sobotu hneď po chutných raňajkách sme si spravili vyhodnotenie tábora a každé dieťa dostalo diplom a balíček s drobnosťami, ktoré mu budú pripomínať spoločné chvíle.

Za tento krásny a požehnaný týždeň musíme ďakovať predovšetkým Pánu Bohu, že nás ochraňoval, dal nám pekné počasie, ale aj deti, ktoré počúvali, aby sa čo najviac naučili a s radosťou tvorili pekné veci.

A taktiež patrí poďakovanie aj našim sponzorom:

- bratovi Emilovi Klaučovi za množstvo minerálky, aby sme mohli dodržať pitný režim;

- bratovi Pavlovi Urminskému za koláče na olovrant;

- bratovi Ivanovi Jungovi za možnosť hier v Hutira Relax Clube a za sponzorovanie obeda v piatok;

- manželom Plachým za sobotňajšie raňajky.

 

Mgr. Blanka Kostelná, zborová farárka


 

20. rokov posvätenia chrámu ECAV v Prievidzi

Okrem dôstojného brata biskupa Východného dištriktu Slavomíra Sabola medzi pozvanými hosťami na slávnostných službách Božích pri príležitosti 20. výročia posvätenia chrámu v Prievidzi sa zúčastnili aj zástupcovia rímsko-katolíckej cirkvi z farnosti Zapotôčky kaplán Dominik Jáger a diakon Pavel Lojan.
Za mestské a obecné samosprávy v pôsobnosti nášho zboru prijali pozvanie primátorka Prievidze pani Katarína Macháčková, starostka Zemianskych Kostolian pani Jana Školíková a primátor Bojníc pán František Tám. Prišli aj zástupcovia z družobných zborov z Nesvád a Myjavy a pozvanie prijala aj jedna z hybných síl výstavby prievidzského kostola sestra Viola Fronková.
Brat biskup sa vo svojej kázni okrem iného zameral aj na význam chrámu ako nositeľa identity kresťanského spoločenstva, miesta stretávania sa ľudí, kde hlavným znakom a zásadným princípom je ich viera. Miesta rozvoja duchovnej podstaty jednotlivca i spoločenstva, miesta výchovy, povzbudenia i napomenutia. Po kázni vystúpili so svojimi príhovormi hostia a aj ich príspevky boli povzbudením do ďalších rokov i vyjadrením radosti, že náš zbor aj za týchto konkrétnych dvadsať rokov prešiel cestu, ktorá je Pánu Bohu na radosť. Spomínali sa aj sestry a bratia, ktorí pred dvadsiatimi rokmi stáli pri základoch nášho kostola, dnešnej slávnosti sa však už nedožili. Práve sestra Fronková vyzdvihla aj finančnú pomoc cirkevného zboru St. Andrew´s, Mahtomedi z Minnesoty v USA, ktorí prispeli na stavbu.
Na záver služieb Božích zaznela hymna Hrad prepevný je Pán Boh náš.
Slávnosť však nekončila. Vo vestibule sa rýchlo pripravilo občerstvenie a vytvoril sa priestor na neformálne diskusie. Komunikujúcich hlúčikov bolo veľa a tém na rozhovor ešte viac. No a na pozvaných hostí čakal ešte spoločný obed.
Popoludní pokračoval slávnostný deň o 14:30 koncertom kresťanskej hudobnej skupiny Matuzalem. Okrem krásnych piesní, ktoré hovoria o Božej láske k hriešnemu človeku a oslavujú Pána Boha, vydali členovia skupiny osobné svedectvá o ich ceste za Pánom Ježišom Kristom. Hovorili aj o svojich slabostiach a hriešnom živote; ako sa vzdali Pánu Bohu, prijali Jeho omilostenie a On z nich učinil slobodné Božie deti. O tom, že slová svedectiev i piesní vnikli do sŕdc počúvajúcich, svedčí aj záujem o CD nosiče, ktoré si poslucháči zakúpili.
Týmto chceme poďakovať ešte raz všetkým hosťom, ktorí prijali účasť na slávnosti; všetkým, ktorí akokoľvek pomohli pri stavbe nášho kostola; všetkým, ktorí sa za tých dvadsať rokov starali o jeho prevádzku; všetkým, ktorí v nedeľu 17. mája 2015 zabezpečili svojou ochotou a pomocou hladký priebeh celej slávnosti, ale hlavne Pánu Bohu, ktorý nám vo všetkom pomáhal a bohato požehnal celé naše snaženie.

Kto sú Matuzalemci? Klávesy a spev - Slávo Kráľ, gitara a spev - Daniel Valenta, gitara a spev - Daniel Šaling.
Začiatky skupiny Matuzalem siahajú do minulého storočia. V roku 1958 ako dvanásťroční zaspievali pred verejnosťou svoju prvú pieseň. Odvtedy prechádzali rôznymi zmenami. Účinkovali ako inštrumentálna skupina v celoštátnom mládežníckom spevokole Jas, sprevádzali vokálnu dievčenskú skupinu Polaris, s ktorými neskôr vytvorili vokálnoinštumentálny oktet. V poslednej zostave, ako ich poznáme dnes, hrajú a spievajú od roku 1983. Nakoľko sa mnoho rokov aktívne venovali tejto hudobnej činnosti, poslucháči im dali meno Matuzalem.
Tri hlavné zásady služby skupiny Matuzalem:
- spievať a hrať na Božiu chválu,
- svojou službou ukázať na cestu k Pánu Bohu,
- povzbudzovať tých, ktorí už na túto cestu vykročili.
Súčasný repertoár tvoria hlavne pôvodné skladby Sláva Kráľa, ale tiež preložené gospely a černošské spirituály, takisto so slovenskými textami Sláva Kráľa.

Mgr. Blanka Kostelná, Ing. Peter Majerík

 


 

Zborový deň Evanjelickej cirkvi a.v.

Septembrová sobota 20. dňa tohto mesiaca v Zemianskych Kostoľanoch. Vo fare i v kostole to ráno pred deviatou hodinou pomaly ožíva. Z kotla vanie príjemná vôňa, v kostole prebiehajú posledné prípravy technického rázu. Termín začiatku sa však aj tak nedarí dodržať a takmer hodinové meškanie azda ani nikomu nevadí. Každý si nachádza svoju skupinku, kde sa rozoberajú rôzne otázky. Prichádzajú hostia, manželia Liptákovci, ale aj členovia nášho zboru zo všetkých jeho filiálok: Handlovej, Nitrianskeho Pravna, Prievidze a samozrejme aj domáci.

Program začína v kostole privítaním sestry farárky. Nasleduje pieseň, úvodná úvaha a modlitby  bratov a sestier. Po ďalšej piesni prichádza na rad scénka. Veľmi dobre zvládnutá po hereckej stránke, ale aj obsahovo nútiaca k hlbokému zamysleniu každého z nás - ako je to vlastne so mnou? S mojou vierou? Na čo myslím a čo cítim, keď sa modlím? Je moja modlitba Pánova skutočným obrátením sa k Bohu alebo len odriekanie naučeného verša? Po piesni prichádza na rad svedectvo nášho hosťa, brata Mikuláša Liptáka. O živote bez Boha, o prvom „koketovaní" s Hospodinom, až po Závislosť na Bohu, čo bolo aj hlavným mottom nášho stretnutia. Po tomto skutočne zaujímavom svedectve sa duchovná časť programu v kostole ukončila piesňami a záverečnými modlitbami.

Bol práve čas na občerstvenie tela výborným gulášom. Na stole sa objavili aj nejaké koláčiky, káva, čaj a minerálka na zapitie. To už ale slnko vysušilo priestor farskej záhrady, čo vyhnalo von nielen deti, ale aj dospelých. Rozbehli sa rozličné hry. Z predošlého tábora sa medzi mladšími tešilo veľkej obľube triafanie tenisákom do plechoviek. No a starší (i dospelí) si opäť celkom radi zastrieľali zo vzduchovky. Dokonca boli zaznamenané aj pokusy zahrať si futbal, alebo teda aspoň niečo s loptou. Znovu ožili diskusné krúžky, témy sa menili od vážnych až po rozprávanie vtipov a veselých príhod. Nezostal opustený ani kostol, odkiaľ sa ozývali tóny organu, ku ktorým sa pripojili aj krásne znejúce hlasy.

Bohu patrí vďaka, že nás v tento deň takto zaopatril a tiež každému z členov nášho zboru i hosťom, ktorí sa akoukoľvek formou podieľali na zdare tohto podujatia.

 

Ing. Peter Majerík

 

Viac na www.ecavprievidza.sk


 

Projektová dokumentácia obnovy nehnuteľnej kultúrnej pamiatky Kišasonkin kaštieľ

Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

Projektová dokumentácia obnovy nehnuteľnej kultúrnej pamiatky Obytná veža

Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

Poskytnutie nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu Rekonštrukcia verejného osvetlenia v obci Zemianske Kostoľany

Súbor na stiahnutie vo_-_nfp +.rtf (6.5 MB)

Odkaz pre starostu


Súbor na stiahnutie Volebné obdobie 2014-2018.pptx (85.7 MB)

Oznamy miestneho rozhlasu obce Zemianske Kostoľany

Obec Zemianske Kostoľany bola Národným informačným strediskom SR, a.s. vyhodnotená za rok 2015 ako obec stabilného rozvoja a zaradená medzi 37,7% miest a obcí, ktoré získali Pečať rozvoja obce. Vyhodnotenie bolo výsledkom ratingu na základe ekonomických údajov, legislatívy a rozpočtovej zodpovednosti.

Obec Zemianske Kostoľany bola Národným informačným strediskom SR, a.s. vyhodnotená za rok 2016 ako obec s efektívnym využívaním financií a majetku pre trvalo udržateľný rozvoj a zaradená medzi 30,28 % miest a obcí, ktoré získali Pečať rozvoja obce 2016. Vyhodnotenie bolo výsledkom ratingu finančnej a majetkovej bonity obcí a miest SR, ktorých výsledky boli hodnotené voči výsledkom okresu a kraja.

webygroup

Úvodná stránka